Inštitúcie EU zrazu zistili, že v rámci spoločenstva je jedným zo závažných problémov vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí, špeciálne absolventov škôl. A ako býva dobrým zvykom, Európska komisia (EK) sa hneď pustila do práce, aby s problém vyriešila. A znova v duchu dobrých zvykov „vyčlenila" takmer sto miliárd eur (tuším 82) pre najviac dotknuté krajiny na financovanie špeciálnych programov, špecificky zameraných na túto skupinu nezamestnaných. A do tretice, ako je dobrým zvykom, triafa znova úplne vedľa. pokračovanie článku
Nezamestnanosť, ako dlhodobo problém číslo 1 slovenskej ekonomiky, je prirodzene stálou témou politických diskusií. Z ne/logiky argumentácie ich aktérov je však úplne jasné, že mnohí ani len netušia, čo nimi používané čísla vlastne vyjadrujú. pokračovanie článku
Slovné spojenie „prekrývanie starých dlhov novými", v dnes často používanom kontexte, (podľa môjho názoru) patrí medzi mnohé všeobecne používané „zaklínadlá", ktoré na prvé počutie znejú logicky. Po bližšom prizretí sa je však zrejmé, logickými v žiadnom prípade nie sú. pokračovanie článku
Výroky Tomáša Baťu ako občana, podnikateľa, zamestnávateľa a nakonec i politika: „Poměry nejsou vinny nikdy a ničím. Vinni jsou vždycky lidé." "Povinností občana je vládnout - ne hubovat." "Zásadou mého podnikání jest učinit ze svých zaměstnanců kapitalisty." „V rozvoji našeho závodu spatřovali jsme rozvoj a zajištění blahobytu celého kraje. Bylo naší chloubou a pohnutkou k další, neúmorné práci, že přinášíme nový, do toho času nepoznaný blahobyt a vzdělání našeho lidu." patria medzi jeho najznámejšie a spolu s inými sú inšpiráciou pre každého pokračovanie článku
Že doteraz uplatňované nástroje riešenia dlhovej krízy situáciu jednoznačne zhoršujú, už dnes nepochybujú snáď ani doteraz najväčší optimisti. Dôvod je jednoduchý. Reálne ani nemohli. Riešia iba následok, nie však príčinu. Tou je skutočnosť, že viacerí politici dlhmi nahrádzali nízku konkurenčnú schopnosť vlastných ekonomík, pri ktorej nedokázali zabezpečiť primeraný rast životnej úrovne obyvateľstva. Problém možno riešiť len riadením procesov pri využití mixu opatrení. pokračovanie článku
Nemecko eviduje dvadsaťročné minimá v miere nezamestnanosti (o 2 body nižšiu ako pred krízou). Zatiaľ čo EU ako celok dosiahla v roku 2010 (vrátane pozitívnej bilancie Nemecka) deficit v obchodnej bilancii vo výške 153,9 mld. €, Nemecko si zaknihovalo bilanciu prakticky v rovnakom objeme (153,3 mld. €). Len s tým rozdielom, že išlo o prebytok. S ostatnými krajinami Eurozóny má Nemecko kladnú bilanciu v objeme pokračovanie článku
Niektoré problémové krajiny natoľko „zdevastovali“ vlastnú konkurenčnú schopnosť a verejné rozpočty, že bez devalvácie meny nedokážu dostatočne rýchlo obnoviť patričnú dynamiku rastu ekonomiky, ktorý je nevyhnutný k dosahovaniu rozpočtových prebytkov. Pre tieto krajiny predstavuje € doslovne zvieraciu kazajku. Ak je táto cesta „zarúbaná“, je nutné uplatniť iné opatrenie s podobným účinkom. pokračovanie článku
Nižší ekonomický rast a vyššia miera nezamestnanosti, ktorým sa EU (aj USA) v najbližších desiatich rokoch nevyhnú, jednoznačne nie sú dôsledkom dlhovej krízy. Rozhodujúcim dôvodom je strata konkurenčnej schopnosti produkcie EU ako celku. Aj samotná dlhová kríza je tiež len jej dôsledkom. Konkurenčnú schopnosť, ako jediný trvalý zdroj rastu životnej úrovne voličov, nahrádzali politici práve pôžičkami pokračovanie článku
O bezpodmienečnej nutnosti dodržiavať rozpočtovú disciplínu nám predstavitelia krajín EU s vážnou tvárou prednášali prakticky pri každej príležitosti. Skutočný obraz o stave a vývoji s jednoznačnými závermi o tom, ako sa touto poučkou riadili oni (bohatí učitelia) a my (chudobní žiaci) poskytne jednoduchý graf . pokračovanie článku
Ekonóm a manažér z firemnej praxe Posledných 10 rokov sa špecializujem na regionálny rozvoj
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
